Vzťah CSR a právnej zodpovednosti

Spoločenská zodpovednosť podnikov (CSR) je považovaná za morálnu a normatívnu zodpovednosť. Príspevok sa zameriava na preskúmanie vzťahu práva a zodpovednosti podnikov.

Tradičné ekonomické ciele sú o finančnej prosperite, moderný pohľad integruje CSR do stratégie podnikania s cieľom dosiahnuť prosperitu udržateľným a zodpovedným spôsobom, čo je kľúčové pre dlhodobý úspech. Dynamika CSR sa posunula od dobrovoľných aktivít k strategickému konceptu, ktorý integruje sociálne a environmentálne aspekty do biznisu. Koncept CSR zahŕňa tri piliere (ekonomický, sociálny, environmentálny) a zameriava sa na zainteresované strany (z ang. stakeholders) podnikania. Ako strategický nástroj pomáha CSR podnikom budovať hodnotu, inovovať a napĺňať očakávania zainteresovaných strán.

Ekonomické ciele a CSR sa vzájomne dopĺňajú. CSR nie je len o aktivitách nad rámec zákona (environmentálne, sociálne), ale prináša aj významné ekonomické benefity, čím sa dlhodobo posilňuje finančná výkonnosť podnikania. Ide o benefity ako:

• zvýšenie zisku,

• zníženie nákladov (napr. cez efektivitu), 

• zlepšenie reputácie, 

• získanie lojálnych zákazníkov a investorov, 

• konkurenčná výhoda,

• vyššia motivácia zamestnancov.

Právna zodpovednosť - úloha práva v realizácii CSR

Právna zodpovednosť podnikania zahŕňa zodpovednosť za škodu (občianskoprávnu, trestnú) štatutárov a samotných subjektov za porušenie zákonov, nedodržanie povinností, čím vzniká škoda tretím stranám. Táto zodpovednosť je prísna, môže pretrvávať aj po skončení podnikania a týka sa aj spoločensky zodpovedného podnikania, kde presahuje legislatívny rámec a zahŕňa integráciu záujmov zainteresovaných strán do činnosti podnikania.

Právo stanovuje minimálny štandard správania podnikov, zatiaľ čo morálna zodpovednosť je širšia a subjektívnejšia, ktorá je založená na etike a slobodnej vôli, a právo je jej vonkajším, vynútiteľným vyjadrením. Morálna zodpovednosť vychádza z rozumového poznania a slobody, je to zodpovednosť voči sebe samému, druhým a aj voči vyššiemu poriadku. Korene CSR sú ukotvené v morálke. Právo sa vyvíja z morálnych predstáv spoločnosti o tom, čo je spravodlivé. Vzťah medzi CSR a právom je však dynamický, t.j.: 

• právo stanovuje minimálne štandardy správania podnikania,

• CSR ide nad rámec zákona, integruje sociálne a environmentálne aspekty do stratégie podnikania a dobrovoľne uplatňuje princípy, zásady, rámce ako aj štandardy; CSR sa vyvíjala od dobrovoľného konceptu k právnej požiadavke, čím sa posilňuje previazanie zákonných a morálnych/etických záväzkov podnikov.

Kľúčové aspekty vývoja vzťahu práva a CSR

• Od dobrovoľnosti k povinnosti: CSR začínala ako koncept, ale dnes už cítiť tlak na jej ukotvenie v legislatíve.
• Právo ako základ: Právo definuje súlad (z ang. "Compliance") – minimálnu úroveň, ktorú podniky musia dodržiavať (napr. pracovné právo, environmentálne predpisy). CSR predpokladá túto úroveň a pridáva dobrovoľné aktivity (napr. etické dodávateľské reťazce, dobrovoľníctvo).
• Vplyv na tvorbu práva: Sociálny a etický tlak vyvíjaný CSR často inšpiruje právne úpravy, keď sa spoločenské očakávania premietnu do zákonov (napr. boj proti korupcii, transparentnosť).
• Rôzne právne nástroje: Využívajú sa rôzne nástroje – od dobrovoľných štandardov (napr. ISO 26000, ISO 9001, model CAF a pod.), cez "soft law" (usmernenia, kódexy) až po povinné legislatívne aktivity (reporting, náležitá starostlivosť v dodávateľskom reťazci).

---

Literatúra

Beckers, A. 2019. Towards a regulatory private law approach for CSR selfregulation? The effect of private law on corporate CSR strategies. In European Review of Private Law. 2019, 27(2), s. 221-243.

Kara, P. 2018. The role of CSR in corporate accountability of multinationals: is it ever enough without 'hard law'? In European Company Law. 2018, 15(4), s. 118-125.