Hodnota CSR: potenciálna výhoda a posilnenie zamestnávateľskej značky

Pojem spoločenská zodpovednosť podnikov (z ang. Corporate Social Responsibility - CSR) sa často spomína v súvislosti s riadením ľudských zdrojov (RĽZ; z ang. Human Resource Management), kvalitou (z ang. quality) a udržateľnosťou (z ang. Sustainability). V súčasnom podnikateľskom prostredí je však možné vyzdvihnúť prínos strategického riadenia CSR, ktoré vyplýva z potreby udržateľnej prosperity ako takej. CSR je však aj nástrojom výkonnosti. Okrem iného je mimoriadne dôležitá pri plánovaní, recruitingu a rozvoja ľudských zdrojov, a to aj z dôvodu potreby uspokojovania potrieb zákazníkov a zlepšovania poskytovaných služieb. 

SZ a organizačná atraktivita 

CSR sa javí ako dôležitý predpoklad rastu a udržateľného rozvoja organizácie vrátane zvyšovania úrovne kvality riadenia aktivít. Aj keď sa obvykle zdôrazňuje význam strategického RĽZ, je to CSR, ktorá spája všetky zainteresované strany a uspokojovanie ich potrieb. Je potrebné vychádzať pri uplatňovaní CSR ako nástroja kvality z viacerých dôvodov (napr. zvyšovanie efektivity riadenia aktivít, kontinuálny rozvoj a neustále zlepšovanie sa a pod.) (Németh, 2021; Németh, 2022). 

CSR je zameraná aj na nábor talentov, ktorú možno považovať za kľúčového nástroja udržateľného rastu a rozvoja organizácií. CSR si získala pozornosť v prepojení na kvalitu, resp. presadzovaním princípov kvality a zelených praktík zameraných na zvyšovanie organizačnej aktraktivity (Khan a kol., 2020). 

Väčšie povedomie o CSR a nadchádzajúcich trendoch, ako je zelené RĽZ (z ang. Green Human Resource Management), prispieva k významu uplatnenia nových trendov spoločenskej zodpovednosti v podnikoch, ako sú zelené praktiky uplatňované v operatíve s cieľom prilákania potenciálynch zamestnancov - talentov (Bhattarai a kol., 2020; Coelho a kol., 2022). CSR tým, že prispieva k zvýšeniu inovačnej vitality a výkonnosti, možno ju prepojiť so zamestnávateľskou značkou a reputáciou (Duarte, 2015; Aslam a kol., 2016).

Zelené praktiky a budovanie značky zamestnávateľa

Zelené prístupy a praktiky podnikov (prístupy/praktiky udržateľnosti, prístupy/praktiky spoločenskej zodpovednosti) im pomáhajú podporiť príťažlivosť pre potenciálnych zamestnancov. Zelené prístupy a praktiky môžu mať vplyv na:

- postoje zamestnancov (z ang. TPB - Theory of Planned Behavior; Ajzen, 1991),
- atraktivitu zamestnancov - vzťah zelenej kultúry a autentickosti CSR v oblasti náborov zamestnancov (z ang. Signaling Theory; Spence, 1973)
- angažovanosť zamestnancov v iniciatívach a reputáciu  (z ang. Authencity Theory; Goffman, 1959; Choi a kol., 2018).

Budovanie značky zamestnávateľa zvyšuje efektivitu riadenia náborových aktivít.

Zodpovedná kultúra a rozvoj zamestnancov

Prejavom zodpovednosti je ochota vedenia  zakomponovať do života organizácie aspekty sociálnej zodpovednosti. Pri skúmaní determinantov zodpovednosti či zodpovednej kultúry štúdie uvádzajú zodpovednosť v kontexte udržateľného rozvoja. V mnohých podnikoch sa čoraz viac uznáva potreba uplatňovania CSR a konceptu trvalo udržateľného rozvoja. Rozvoj ako kľúčový pojem RĽZ sa čoraz viac objavuje v aktuálnych diskusiách o CSR a RĽZ, hoci sa zodpovednosť vznikol už dávnejšie. Organizačné chápanie CSR zmenili aj trendy globalizácie, ktoré transformujú interakcie a digitalizáciu procesov. Úspešný podnik podporuje rozvoj svojich zamestnancov (je vnímaný ako faktor  pripravenosti subjektu). Vynára sa otázka, ako dosiahnuť udržateľnosť systému rozvoja? 

Viac v odborných časopisoch Manažment a teória v praxi, Maneko, Perspektivy kvality, Revue spoločenských a humanitných vied a pod..

Literatúra

Ajzen, I. 1991. The Theory of Planned Behavior. In Organizational Behavior and Human Decision Processes. 1991, roč. 50, s. 179-211. DOI: 10.1016/0749-5978(91)90020-t.

Aslam a kol. 2016. What's organization knowledge management strategy for successful change implementation? In Journal of Organizational Change Management. 2016, roč. 29, č. 7, s. 1097-1117.

Bhattarai, S. a kol. 2020. Multidimensional resource allocation for freight transportation project planning and decision making. In Transportation Research Part A. 2020, roč. 137, s. 95-110.

Coelho, M. P. a kol. 2022. Pro-Environmental Messages in Job Advertisements and the Intentions to Apply - The Mediating Role of Organizational Attractiveness. In Sustainability. 2022, roč. 14, č. 5. DOI: 10.3390/su14053014. 

Duarte, A. 2015. Tell me your socially responsible practices, I will tell you how attractive for recruitment you are! The impact of perceived CSR on organizational attractiveness. In Tékhne. 2015, roč. 12, s. 22-29. DOI: 10.1016/j.tekhne.2015.01.004.

Goffman, E. 1959. The presentation of self in everyday life. U.S: Doubleday, 1959. 251 s. 

Choi, M. a kol. 2018. The role of organizational support in the relationship between change initiative characteristics and employees' changerelated behaviors. In Journal of Applied Behavioral Science. 2018, roč. 54, č. 2, s. 169-190.

Khan, O. a kol. 2020. Microfoundations of dynamic capabilities: Insights from circular economy business cases. In: Business Strategy and the Environment . 2020, roč. 29, s. 1479–1493. DOI: 10.1002/bse.2447.

Németh, H. 2020. Zodpovedné riadenie pre nástup na cestu udržateľnosti a výkonnosti podnikov. In Revue spoločenských a humanitných vied. 2020, roč. 8, č. 4, 16 s. Dostupné na: <https://revue.vsdanubius.sk/>.

Spence, M. 1973. Job Market Signaling. In The Quarterly Journal of Economics. 1973, roč. 87, č. 3, s. 355-374.